Už keď sme si pred piatimi rokmi brali našu prvú mačku, s manželom sme vedeli, že raz, v budúcnosti, budeme riešiť, ako zvládnuť naraz mačku aj dieťa.
V čase, keď sme sa pre bábätko rozhodli, sme boli šťastnými majiteľmi štyroch mačiek a jedného morčaťa. Aj keď som mala trošku stiahnutý žalúdok z toho, ako to všetko zvládneme, bolo jasné, že všetci chlpáčikovia sú súčasťou našej rodiny, a teda nás ani nenapadlo, riešiť otázku, či u nás ostanú.
Siesta po obědě
My sme to v tom síce mali jasno, ale o to ťažšie to bolo vysvetliť rodine a známym. Teda, oni v tom mali tiež jasno, ale tak trošku ináč ako my. Od oznámenia šťastnej udalosti, že k nám čoskoro pribudne malý človiečik, sme mali párkrát do týždňa na tanieri otázku, čo spravíme s mačkami.
Keď rodina zistila, že jej otázky sa od nás odrážajú ako hrach od steny, začali sa nám vyhrážať zaručenými informáciami o toxoplazmóze a tým, že buď dieťa vôbec nedonosím, alebo sa nám narodí poškodené. Keď ani tieto dobre mienené rady nepadli na úrodnú pôdu, zmenili taktiku a dostalo sa mi nespočetných vysvetlení, aké nebezpečné je mať zvieratá pri malom bábätku a že mu zaručene uženieme alergie a astmu a v konečnom dôsledku mačky aj tak budú musieť ísť z domu.
Vanička je fajn
Moje informácie ohľadne toxy, alergií a podobne, ktorými som bola vyzbrojená z knižiek a článkov z rôznych internetových stránok, neboli moc brané do úvahy. Posledným argumentom bolo, že po narodení drobca nebudeme mať čas ani na seba, nieto ešte na mačky, že veď uvidíme a oni to s nami myslia dobre.
No, neboli sme celý čas hrdinovia, predsa len, človek nevie, do čoho ide, ale v každom prípade sme si povedali, že riešiť dopredu problémy, ktoré vlastne ešte ani nemáme, sa nám nechce. Pravdu povediac, celkom sme nemali jasno v tom, ako to spravíme s postieľkou, aby tam mačky neliezli a bábätko nám nezaľahli, čo bol asi jediný argument, ktorého sme sa tak trošku zľakli. Hlavne preto, že všetky veci, ktoré sme si pre bábätko nachystali, museli mačky okamžite otestovať a tie najpohodlnejšie (kočík, postieľka, autosedačka) následne obsadiť. Ale nejako to už len dopadne, hovorili sme si.
Autosedačka také není špatná
A ono to dopadlo...
Tehotenstvo a všetky vyšetrenia prebiehali výborne, a pritom jediné opatrenie, ktoré sme spravili, bolo, že sa manžel ujal čistenia mačacích záchodov, ináč sme naše zvyky nemenili. Dokonca som počas tehotenstva ošetrovala útulkové mačky, len som si, samozrejme, dávala veľký pozor, aby som neschytala nejaký kúsanec alebo škrabanec a nemanipulovala som s ich záchodmi.
V polovici septembra sa na svet prihlásila naša krásna a zdravá (ťuk, ťuk, ťuk) dcérka Alžbetka. Po príchode z pôrodnice sa nám vyriešili všetky problémy, ktorých sme sa obávali, tak nejako sami od seba. Dve mačky, Tepic a Rebeka, si prišli Alžbetku očuchať hneď, ako sme ju zložili na posteľ, aby usúdili, že nie je ničím zaujímavá a začali ju ignorovať. Šimon sa jej vyhýbal oblúkom a neprišiel si ju ani pozrieť, on totiž razí teóriu, že všetko neznáme je mimoriadne nebezpečné a život ohrozujúce. Flóra vyzerala, že si Alžbetkinu prítomnosť ani nevšimla, lenže v tom čase bola Flórinka veľmi chorá a mala dosť starostí sama so sebou :-(
Další príma pelíšek
Ináč ale prebiehal denný rytmus našich chlpatých miláčikov tak ako doteraz. Jedine pri Alžbetkinom kriku sa všetci chlpáčikovia cítili ohrození a svorne sa uchýlili pod posteľ, aj to ich však po pár dňoch prešlo. Dokonca po prvom týždni prekonal svoj strach aj Šimon a dopomohlo k tomu to, že Alžbetka pri papaní hlasne prehĺta. On totiž náš Šimon je veľký labužník a nenechá si ujsť žiadne jedlo. Takže keď po týždni zistil, že to malé stvorenie mu zrejme neublíži, odvážil sa počas toho, ako som Alžbetku kojila, prísť k nám, očuchal jej hlavičku a... začal sa o mňa otierať, prešľapovať a slastne sa zalizovať :-) Odvtedy mi robí spoločnosť pri každom nočnom kojení a lúdi nejakú maškrtku.
Liezť do postieľky, keď tam je Alžbetka, nenapadlo ani jednu mačku, občas ju akurát pozorujú cez mreže a nasávajú jej vôňu :-)
Raz za čas jej skontrolujú ležovisko, keď ju z postieľky vyberiem. Tepic s nami naďalej spáva v posteli a dokonca už ani otrávene neodchádza pri mojom nočnom vstávaní. Akurát si niečo zafrfle popod fúzy, kúsok sa posunie a spí ďalej. Šimon sa s Alžbetkou poctivo delí o kočík – na prechádzku jej ho prenechá, po príchode domov si ho zase obsadí.
V kočárku...
Aha, vlastne je jedna vec, ktorá všetkým mačkám na Alžbetke vadí. Ak natrafia na zemi na jej špinavú plienku počas prebaľovania, môžeme im vidieť v očiach neuveriteľne zhnusený výraz, labkou si takmer zapchávajú ňufáky a plienku radšej obídu cez druhú izbu.
Prvý mesiac máme šťastne za sebou, dieťa vyzerá byť živé a zdravé, mačky spokojné a my sa začíname zamýšľať nad tým, ako v budúcnosti zabezpečíme, aby si naša dcérka neplietla mačky s plyšovými hračkami, aby si na mačacom záchode nepiekla bábovčičky, aby mačacie granule nepovažovala za niečo drobné na zobnutie medzi hlavnými jedlami... samé príjemné starosti :-)
Související články:
přidat do oblíbených | poslat e-mailem | vytisknout | sdílet | |
přidej komentář
| vypiš komentáře
Komentáře:
to je krásná zpráva!!! (2004-10-18 07:33:08, svatka) Odpovědět
V první řadě srdečně blahopřeju k dcerušce, moc jsem na Vás vzpomínala, kdy "to" bude a ono je to už tady:) - vážím si toho, že jste si našla čas při tom kolotoči s miminkem a podělila se o svou radost, článek si vytisknu a ukážu doma manželovi, jste moc a moc šikovná ženská, co dokáže všecko zvládnout. Váš článek je úžasný a povzbuzující. Přeju Vám i celé rodině včetně koček i nadále pevné zdraví a dobrou pohodu vespolek. Svatka
Šikulové!! (2004-10-18 07:43:50, Dáša) Odpovědět
Konečně holka!!!!! A jak pěkná!!!!Taky díky za článek, který, jak doufám, bude příkladem pro ostatní nastávající maminy!
Blahopřeji Vám (2004-10-18 08:07:15, Helena) Odpovědět
ke krásnému miminku. Přeji Vám, abyste si užívala toto krásné období. Jak vidno, kočky si taky užívají (nových pelíšků).
Preji vse nejlepsi! (2004-10-18 09:01:38, Marian Gavlák) Odpovědět
My jsme si poridili k nasi smecce dvojcata. Pred narozenim se na nas snesla podobna natlakova vlna pribuznych, ovsem nas lekar dukladne vyvratil obavy z moznych komplikaci a dokonce rekl, ze kdyz mame doma vice kocek, naopak deti tim, ze jsou s nimi odmala, budou mit lepsi imunitu proti vsem moznym alergiim. A protoze kocka neni pes, nase souziti probihalo nadherne. Ted uz je dvojcatum 2,5 roku a vsechny kocky prisly na to, ze se pred nimi musi mit na pozoru, protoze umi dobre tahat za usi a podobne vylomeniny. No a zachudky a krmeni mam na starosti stejne jako pred tim ja :))
Gratuluji !!! (2004-10-18 10:28:24, Irena R.) Odpovědět
Gratuluji moc k miminku a také kočičkám, že jsou tak šikovné a péči o mimi zvládají na 1 :-))) Je to pro mě moc povzbudivé čtení, čekáme miminko začátkem února a kdybych to nezažila, také bych nevěřila tomu, jak dokáží být lidé otravní. Také nás se každý vyptává, co prý uděláme s kočkami (máme 3). Máme to o to jednodušší, že to jsou víceméně cizí lidé :-/
krásné a blahopřejeme (2004-10-18 12:55:52, Eva B.) Odpovědět
ze všech sil všemi pacinkami naší smečky :-)máme velkou radost z nového přírůstku do velké kočičí smečky :-) článek je opravdu pohlazení po duši... jste skvělí, jak jste dokázali všechno sladit do pohody pro všechny, lidi i kočičky :-) je mi jasné, že se celý den nezastavíte, ale kočičky určitě pilně pomáhají :-)
jak je zvykem přát : Pán Bůh požehnej a ať jste zdraví a holčička roste do krásy a k radosti!
od Evy, Ondry, Honzy a smečky z Pětikočičína :-)
Pááni ! ;-) (2004-10-19 15:15:06, IvanaF) Odpovědět
Gratulujeme všem kočkám k přírůstku do rodinky a přejeme vám všem vzájemnou pohodu a hromadné zdraví!
Blahopřeju (2004-10-26 00:55:39, milca) Odpovědět
Myslím, že pro děti je společnost zvířátka úžasná. Když se mi před dvaceti lety narodilo třetí dítě, naše Laura byla tehdy právě také v naději. Kočárek stával na verandě, tak jednou v noci do něj vlezla (dodnes obdivuji jak to dokázala, kolem nebyl žádný nábytek) a porodila v něm tři krásná koťata. Měli jsme pro ni připravený pohodlný pelíšek, ale tím zcela pohrdla. Snad usoudila, že kočárek je na děti, tedy i na její. No, tak jsme všechno vydrhli vařící vodou a Pavel jezdil v kočárku vesele dál, nijak mu to neuškodilo, je zdravý jako řípa. Měli jsme v té době ještě kocoura, byli to sourozenci, kteří přišli o mámu, vypiplala jsem je na Sunaru (speciální kočičí mléko u nás tehdy nebylo). Vždy jsme měli zvířata, hlavně kočky, a viděla jsem, jak to děti učí zodpovědnosti, ale také toleranci - musíte mít zvíře rádi takové, jaké je, to je dobrá škola. Držím palce, abyste si užili s děckem i kočkami hodně radosti.
Sylvia, gratulujem (2004-10-26 11:23:28, Marika) Odpovědět
Pamatam si jednu historku, ked som cakala svoje prve babo. U nas vzdy boli macicky a strazny pes (nespal vzdy v dome :))), takze sa neriesilo, co s mackou a pod, no a ja som bola na zaciatku 9. mesiaca, macka tiez na rozsypanie, a do baraku sa dostala mys, ja som vrieskala, jedna basen, cica bleskom ulovila mysku, a po par hodinach porodila. Boze, jak ja som jej zavidela, ze ona to uz ma za sebou a ja este stale nie. Ono sa to vsetko utrasie, a stane sa to samozrejmostou, to spolunazivanie dietata a macicky.
Barevná legenda komentářů:
maximálně 2 dny staré, maximálně týden staré a starší;aktuálně vybraný komentář
|